🔍
    sense 2v
    sense 1v
    V taliančine existujú štyri hlavné spôsoby slovies: indikativ, konjunktív, kondicionál a imperatív. Každý z týchto spôsobov sa používa na vyjadrenie rôznych zámerov, činov alebo stavov.
    Indikativ opisuje fakty, konjunktív vyjadruje pochybnosti a túžby, kondicionál sa týka hypotetických situácií a imperatív slúži na príkazy a žiadosti.
    Správna konjugácia slovies v týchto spôsoboch vám umožňuje ľahko vyjadrovať rôzne myšlienky a emócie v každodennej komunikácii.
    Ha urlato di gioia. (Umberto Eco, Il nome della rosa)
    urlare :
    ur||re : (accento grave)

    indicativo urlare. Indikatív slovesa urlare


    Tempo semplice

    urlare presente

    io urlo
    🔊
    tu urli
    🔊
    lui/lei/Lei urla
    🔊
    noi urliamo
    🔊
    voi urlate
    🔊
    loro urlano
    🔊
    Tempo semplice

    urlare imperfetto

    io urlavo
    🔊
    tu urlavi
    🔊
    lui/lei/Lei urlava
    🔊
    noi urlavamo
    🔊
    voi urlavate
    🔊
    loro urlavano
    🔊

    Tempo semplice

    urlare futuro semplice

    io urlerò
    🔊
    tu urlerai
    🔊
    lui/lei/Lei urlerà
    🔊
    noi urleremo
    🔊
    voi urlerete
    🔊
    loro urleranno
    🔊
    Tempo semplice

    urlare passato remoto

    io urlai
    🔊
    tu urlasti
    🔊
    lui/lei/Lei urlò
    🔊
    noi urlammo
    🔊
    voi urlaste
    🔊
    loro urlarono
    🔊

    Tempo composto

    urlare futuro anteriore

    io avrò urlato
    🔊
    tu avrai urlato
    🔊
    lui/lei/Lei avrà urlato
    🔊
    noi avremo urlato
    🔊
    voi avrete urlato
    🔊
    loro avranno urlato
    🔊
    Tempo composto

    urlare passato prossimo

    io ho urlato
    🔊
    tu hai urlato
    🔊
    lui/lei/Lei ha urlato
    🔊
    noi abbiamo urlato
    🔊
    voi avete urlato
    🔊
    loro hanno urlato
    🔊

    Tempo composto

    urlare trapassato prossimo

    io avevo urlato
    🔊
    tu avevi urlato
    🔊
    lui/lei/Lei aveva urlato
    🔊
    noi avevamo urlato
    🔊
    voi avevate urlato
    🔊
    loro avevano urlato
    🔊
    Tempo composto

    urlare trapassato remoto

    io ebbi urlato
    🔊
    tu avesti urlato
    🔊
    lui/lei/Lei ebbe urlato
    🔊
    noi avemmo urlato
    🔊
    voi aveste urlato
    🔊
    loro ebbero urlato
    🔊

    Všeobecné informácie o oznamovacom spôsobe (Indicativo) talianskych slovies

    Indikatív (po taliansky: Indicativo) je jedným zo základných slovesných spôsobov v talianskom jazyku. Používa sa na vyjadrenie činností, stavov alebo udalostí, ktoré sa považujú za skutočné alebo isté. Slúži na opis faktov, každodenných činností a objektívnych situácií.
    Napríklad vety ako "Io vado al mercato" (Idem na trh) alebo "Loro studiano per l'esame" (Oni sa učia na skúšku) ilustrujú použitie indikatívu na vyjadrenie konkrétnych informácií.
    Tento spôsob sa časuje v rôznych časoch, ako sú prítomný, minulý a budúci čas, čo umožňuje presne určiť čas deja. Pochopenie indikatívu je kľúčové pre efektívnu komunikáciu a lepšie porozumenie nuansám talianskeho jazyka.

    congiuntivo urlare. Podmieňovací spôsob slovesa urlare


    Tempo semplice

    urlare congiuntivo presente

    io urli
    🔊
    tu urli
    🔊
    lui/lei/Lei urli
    🔊
    noi urliamo
    🔊
    voi urliate
    🔊
    loro urlino
    🔊
    Tempo semplice

    urlare congiuntivo imperfetto

    io urlassi
    🔊
    tu urlassi
    🔊
    lui/lei/Lei urlasse
    🔊
    noi urlassimo
    🔊
    voi urlaste
    🔊
    loro urlassero
    🔊

    Tempo composto

    urlare congiuntivo passato

    io abbia urlato
    🔊
    tu abbia urlato
    🔊
    lui/lei/Lei abbia urlato
    🔊
    noi abbiamo urlato
    🔊
    voi abbiate urlato
    🔊
    loro abbiano urlato
    🔊
    Tempo composto

    urlare congiuntivo trapassato

    io avessi urlato
    🔊
    tu avessi urlato
    🔊
    lui/lei/Lei avesse urlato
    🔊
    noi avessimo urlato
    🔊
    voi aveste urlato
    🔊
    loro avessero urlato
    🔊

    Všeobecné informácie o konjunktíve (Congiuntivo) talianskych slovies

    Spájací spôsob (Congiuntivo) je základný spôsob slovies v talianskom jazyku, používaný na vyjadrenie neistoty, želaní, emócií a hypotetických situácií. Používa sa pri opisovaní činov, ktoré nie sú isté alebo skutočné, napríklad v prípadoch pochybností alebo možnosti.
    Vety ako „Spero che tu venga“ alebo „Se avessi tempo, partirei“ ilustrujú použitie spájacieho spôsobu na vyjadrenie stavov mysle alebo udalostí závislých od podmienok.
    Tento spôsob sa môže vyskytovať v rôznych časoch, napríklad v prítomnom a minulom, a je nevyhnutný pre jemné vyjadrovanie a zložité myšlienky v talianskom jazyku.

    condizionale urlare. Podmieňovací spôsob slovesa urlare


    Tempo semplice

    urlare condizionale presente

    io urlerei
    🔊
    tu urleresti
    🔊
    lui/lei/Lei urlerebbe
    🔊
    noi urleremmo
    🔊
    voi urlereste
    🔊
    loro urlerebbero
    🔊
    Tempo composto

    urlare condizionale passato

    io avrei urlato
    🔊
    tu avresti urlato
    🔊
    lui/lei/Lei avrebbe urlato
    🔊
    noi avremmo urlato
    🔊
    voi avreste urlato
    🔊
    loro avrebbero urlato
    🔊

    Všeobecné informácie o kondicionáli (Condizionale) talianskych slovies

    Podmieňovací spôsob (Condizionale) je základná slovesná forma v talianskom jazyku, ktorá sa používa na vyjadrenie činov alebo stavov závislých od určitých podmienok. Často sa používa na formulovanie prianí, žiadostí alebo hypotetických situácií, ktoré nie sú isté.
    Napríklad vety ako "Vorrei un caffè" alebo "Se avessi più tempo, viaggerei di più" ukazujú, ako sa podmieňovací spôsob používa na vyjadrenie situácií závislých od určitých okolností.
    Tento spôsob sa môže časovať v prítomnom a minulom čase a je nevyhnutný pre jasnú komunikáciu a vyjadrovanie zložitých myšlienok v talianskom jazyku.

    imperativo urlare. Rozkazovací spôsob slovesa urlare


    urlare imperativo

    tu urla
    🔊
    noi urliamo
    🔊
    voi urlate
    🔊

    urlare congiuntivo esortativo

    Lei urli
    🔊
    Che lui/lei urli
    🔊
    Che loro urlino
    🔊

    Všeobecné informácie o rozkazovacom spôsobe (Imperativo) talianskych slovies

    Imperatív (Imperativo) je základná slovesná forma v talianskom jazyku, používaná na vydávanie príkazov, inštrukcií alebo rád. Tvorí sa pre druhú osobu jednotného čísla, druhú osobu množného čísla a prvú osobu množného čísla.
    Napríklad vety ako „Fai attenzione!“ alebo „Parlate lentamente!“ ukazujú, ako sa imperatív používa na priamu a jasnú komunikáciu. Fráza „Andiamo!“ slúži aj ako pozvanie na spoločnú činnosť a je príkladom imperatívu.
    Je však dôležité poznamenať, že imperatív nemá tvary pre tretiu osobu jednotného ani množného čísla. V takýchto prípadoch sa na vyjadrenie želaní alebo odporúčaní používa subjunktív (Congiuntivo), ktorý dodáva komunikácii jemnejší a zdvorilejší tón. Táto vlastnosť robí taliančinu jedinečnou, pretože subjunktív prináša do rozhovorov nádych zdvorilosti a jemnosti.
    Poznanie imperatívu a jeho správne používanie je kľúčové pre efektívnu komunikáciu a udržiavanie priateľského tónu v každodenných situáciách.

    Prečo je nevyhnutné používať náš tréner konjugácie na učenie taliančiny!

    Časovanie slovies patrí medzi najnáročnejšie časti talianskeho jazyka a jeho zvládnutie si vyžaduje pravidelný tréning.
    Pomocou nášho interaktívneho nástroja môžete precvičovať zábavným a osobitým spôsobom – od najčastejšie používaných slovies až po tie náročnejšie. Náš tréner vám pomôže zlepšiť presnosť aj rýchlosť, vďaka čomu bude vaša komunikácia plynulejšia.
    Či už ste začiatočník alebo pokročilý, náš tréner časovania vám pomôže posunúť jazykové zručnosti na vyššiu úroveň!