🔍
    sense 2v
    sense 1v
    V taliančine existujú štyri hlavné spôsoby slovies: indikativ, konjunktív, kondicionál a imperatív. Každý z týchto spôsobov sa používa na vyjadrenie rôznych zámerov, činov alebo stavov.
    Indikativ opisuje fakty, konjunktív vyjadruje pochybnosti a túžby, kondicionál sa týka hypotetických situácií a imperatív slúži na príkazy a žiadosti.
    Správna konjugácia slovies v týchto spôsoboch vám umožňuje ľahko vyjadrovať rôzne myšlienky a emócie v každodennej komunikácii.
    Credo che tutto andrà bene.
    credere :
    cré|de|re : (accento acuto)

    indicativo credere. Indikatív slovesa credere


    Tempo semplice

    Presente credere

    io credo
    🔊
    tu credi
    🔊
    lui/lei/Lei crede
    🔊
    noi crediamo
    🔊
    voi credete
    🔊
    loro credono
    🔊
    Tempo semplice

    Imperfetto credere

    io credevo
    🔊
    tu credevi
    🔊
    lui/lei/Lei credeva
    🔊
    noi credevamo
    🔊
    voi credevate
    🔊
    loro credevano
    🔊

    Tempo semplice

    Futuro semplice credere

    io crederò
    🔊
    tu crederai
    🔊
    lui/lei/Lei crederà
    🔊
    noi crederemo
    🔊
    voi crederete
    🔊
    loro crederanno
    🔊
    Tempo semplice

    Passato remoto credere

    io credei
    🔊
    tu credesti
    🔊
    lui/lei/Lei credé
    🔊
    noi credemmo
    🔊
    voi credeste
    🔊
    loro crederono
    🔊

    Tempo composto

    Futuro anteriore credere

    io avrò creduto
    🔊
    tu avrai creduto
    🔊
    lui/lei/Lei avrà creduto
    🔊
    noi avremo creduto
    🔊
    voi avrete creduto
    🔊
    loro avranno creduto
    🔊
    Tempo composto

    Passato prossimo credere

    io ho creduto
    🔊
    tu hai creduto
    🔊
    lui/lei/Lei ha creduto
    🔊
    noi abbiamo creduto
    🔊
    voi avete creduto
    🔊
    loro hanno creduto
    🔊

    Tempo composto

    Trapassato prossimo credere

    io avevo creduto
    🔊
    tu avevi creduto
    🔊
    lui/lei/Lei aveva creduto
    🔊
    noi avevamo creduto
    🔊
    voi avevate creduto
    🔊
    loro avevano creduto
    🔊
    Tempo composto

    Trapassato remoto credere

    io ebbi creduto
    🔊
    tu avesti creduto
    🔊
    lui/lei/Lei ebbe creduto
    🔊
    noi avemmo creduto
    🔊
    voi aveste creduto
    🔊
    loro ebbero creduto
    🔊

    Všeobecné informácie o oznamovacom spôsobe (Indicativo) talianskych slovies

    Indikatív (po taliansky: Indicativo) je jedným zo základných slovesných spôsobov v talianskom jazyku. Používa sa na vyjadrenie činností, stavov alebo udalostí, ktoré sa považujú za skutočné alebo isté. Slúži na opis faktov, každodenných činností a objektívnych situácií.
    Napríklad vety ako "Io vado al mercato" (Idem na trh) alebo "Loro studiano per l'esame" (Oni sa učia na skúšku) ilustrujú použitie indikatívu na vyjadrenie konkrétnych informácií.
    Tento spôsob sa časuje v rôznych časoch, ako sú prítomný, minulý a budúci čas, čo umožňuje presne určiť čas deja. Pochopenie indikatívu je kľúčové pre efektívnu komunikáciu a lepšie porozumenie nuansám talianskeho jazyka.

    congiuntivo credere. Podmieňovací spôsob slovesa credere


    Tempo semplice

    Congiuntivo presente credere

    io creda
    🔊
    tu creda
    🔊
    lui/lei/Lei creda
    🔊
    noi crediamo
    🔊
    voi crediate
    🔊
    loro credano
    🔊
    Tempo semplice

    Congiuntivo imperfetto credere

    io credessi
    🔊
    tu credessi
    🔊
    lui/lei/Lei credesse
    🔊
    noi credessimo
    🔊
    voi credeste
    🔊
    loro credessero
    🔊

    Tempo composto

    Congiuntivo passato credere

    io abbia creduto
    🔊
    tu abbia creduto
    🔊
    lui/lei/Lei abbia creduto
    🔊
    noi abbiamo creduto
    🔊
    voi abbiate creduto
    🔊
    loro abbiano creduto
    🔊
    Tempo composto

    Congiuntivo trapassato credere

    io avessi creduto
    🔊
    tu avessi creduto
    🔊
    lui/lei/Lei avesse creduto
    🔊
    noi avessimo creduto
    🔊
    voi aveste creduto
    🔊
    loro avessero creduto
    🔊

    Všeobecné informácie o konjunktíve (Congiuntivo) talianskych slovies

    Spájací spôsob (Congiuntivo) je základný spôsob slovies v talianskom jazyku, používaný na vyjadrenie neistoty, želaní, emócií a hypotetických situácií. Používa sa pri opisovaní činov, ktoré nie sú isté alebo skutočné, napríklad v prípadoch pochybností alebo možnosti.
    Vety ako „Spero che tu venga“ alebo „Se avessi tempo, partirei“ ilustrujú použitie spájacieho spôsobu na vyjadrenie stavov mysle alebo udalostí závislých od podmienok.
    Tento spôsob sa môže vyskytovať v rôznych časoch, napríklad v prítomnom a minulom, a je nevyhnutný pre jemné vyjadrovanie a zložité myšlienky v talianskom jazyku.

    condizionale credere. Podmieňovací spôsob slovesa credere


    Tempo semplice

    Condizionale presente credere

    io crederei
    🔊
    tu crederesti
    🔊
    lui/lei/Lei crederebbe
    🔊
    noi crederemmo
    🔊
    voi credereste
    🔊
    loro crederebbero
    🔊
    Tempo composto

    Condizionale passato credere

    io avrei creduto
    🔊
    tu avresti creduto
    🔊
    lui/lei/Lei avrebbe creduto
    🔊
    noi avremmo creduto
    🔊
    voi avreste creduto
    🔊
    loro avrebbero creduto
    🔊

    Všeobecné informácie o kondicionáli (Condizionale) talianskych slovies

    Podmieňovací spôsob (Condizionale) je základná slovesná forma v talianskom jazyku, ktorá sa používa na vyjadrenie činov alebo stavov závislých od určitých podmienok. Často sa používa na formulovanie prianí, žiadostí alebo hypotetických situácií, ktoré nie sú isté.
    Napríklad vety ako "Vorrei un caffè" alebo "Se avessi più tempo, viaggerei di più" ukazujú, ako sa podmieňovací spôsob používa na vyjadrenie situácií závislých od určitých okolností.
    Tento spôsob sa môže časovať v prítomnom a minulom čase a je nevyhnutný pre jasnú komunikáciu a vyjadrovanie zložitých myšlienok v talianskom jazyku.

    imperativo credere. Rozkazovací spôsob slovesa credere


    Imperativo credere

    tu credi
    🔊
    noi crediamo
    🔊
    voi credete
    🔊

    Congiuntivo credere

    Lei creda
    🔊
    Che lui/lei creda
    🔊
    Che loro credano
    🔊

    Všeobecné informácie o rozkazovacom spôsobe (Imperativo) talianskych slovies

    Imperatív (Imperativo) je základná slovesná forma v talianskom jazyku, používaná na vydávanie príkazov, inštrukcií alebo rád. Tvorí sa pre druhú osobu jednotného čísla, druhú osobu množného čísla a prvú osobu množného čísla.
    Napríklad vety ako „Fai attenzione!“ alebo „Parlate lentamente!“ ukazujú, ako sa imperatív používa na priamu a jasnú komunikáciu. Fráza „Andiamo!“ slúži aj ako pozvanie na spoločnú činnosť a je príkladom imperatívu.
    Je však dôležité poznamenať, že imperatív nemá tvary pre tretiu osobu jednotného ani množného čísla. V takýchto prípadoch sa na vyjadrenie želaní alebo odporúčaní používa subjunktív (Congiuntivo), ktorý dodáva komunikácii jemnejší a zdvorilejší tón. Táto vlastnosť robí taliančinu jedinečnou, pretože subjunktív prináša do rozhovorov nádych zdvorilosti a jemnosti.
    Poznanie imperatívu a jeho správne používanie je kľúčové pre efektívnu komunikáciu a udržiavanie priateľského tónu v každodenných situáciách.

    Prečo je nevyhnutné používať náš tréner konjugácie na učenie taliančiny!

    Časovanie slovies patrí medzi najnáročnejšie časti talianskeho jazyka a jeho zvládnutie si vyžaduje pravidelný tréning.
    Pomocou nášho interaktívneho nástroja môžete precvičovať zábavným a osobitým spôsobom – od najčastejšie používaných slovies až po tie náročnejšie. Náš tréner vám pomôže zlepšiť presnosť aj rýchlosť, vďaka čomu bude vaša komunikácia plynulejšia.
    Či už ste začiatočník alebo pokročilý, náš tréner časovania vám pomôže posunúť jazykové zručnosti na vyššiu úroveň!